3.kapitola Smutná nevesta, veselá svadba
Harry stál pred vysokým zrkadloa pozoroval ako mu pani Weasleyová češe neposlušné čierne vlasy. Dnes mal byť jeho veľký deň, no vôbec to tak nevyzeralo. Síce sa pred pani Weasleyovou šťastne a spokojne so svojou nastávajúcou, v duchu tušilčo ho čaká. Pripravil sa na všetko na urážky, posmešky a hádky. Pripravil sa na všetky tie doplňujúce mrmlania a na hlavne na veľký nesúhlas s Ileminej strany späť s ním jednej posteli, pod jednou prikrívkoua ešte k tomu s tomto teple aj v krátkom pyžame. Pozrel na svôj odraz v zrkalde a musel oznať, že snaha pani Weasleyovej nevišla nazmar, keď s neho robila džentlmena. Mal na sebe bielo košelu s čiernou košelou, polohabitom a nohavicami, naleštené tmavohnedé topánky a vo vrecku habita mal zastrknutú červené ružu, podľa pani Weasleyovej mala priniesť šťastie. Potom sa zahľadel na pani Weasleyovú a opäť raz obdivoval jej trpezlivosť a lásku, ktorú k nemu prechovávala aj napriek tomu všetkému čo kôli nemu obetovala. Keď posielal Weasleyovcom pozvánky na svadbu vzbudilo to u nich takú nezvyčajnú reakciu, že sa Harry nestačil čudovať. Všetci mu priali veľa šťastia a nik sa nevypytoval na vzťah k Ilema ani na Ginny a dôvod ich rozchodu. Bol rád, že im to nemusel vysvetľovať klamstvami a uspokojil sa s tím, že ak im to nikdy nepovie tak sa nič nedozvedia.
"Tak", založila ruky pani Weasleyová a zahľadela sa na Harryho",teraz by ti žiadna mladá dievčina nemohla odolať. Si taký džentlmen."
"Ďakujem pani Weasleyová", Harrymu to naozaj zalichotilo, ale aj tak si nevedel predstaviť napríklad takú Ilemu ako za ním beží a kričí jeho meno.
"Harry, mám ťa rada ako svôjho syna. Viem, že toto požehnanie s dostáva od otca no dovoľmi ti zablahoželať v tomto manželstve veľa spokojnosti. Harry ju obial a ona jemne zafňukala otrela si slzu do hodvábnej vreckovky a vyšla zo stanu.
Ilema sa tiež pripravovala na svôj deň. Mala oblečené krásne biele šaty so zlatími črievičkami, ktoré jej ladili s ozdobnými kvetinkami na šatách. Vlasy mala vypnuté do drdola a v nich napichaná snáď všetky zlaté spony od výmyslu sveta. V ruke držala zväzok bielich ruží a v nich ledabolo naokladané sedmokrásky. Rovnako ako aj Harry stála pred veľkím zrkadlo a pozorovala ako jej krajšísky a kaderníčky doprávajú vzhľad. V jej malom stane bola aj mama a otec a o niečom sa zhovárali. Matka ju občas napomenula aby sa netvárila ako na pohreb, no Ilemou ani nehlo.
Jej život bol preč. Sen o krásnej rodink sa rozplinul aj s jej budúcnosťou. Za koho ju rodičia vidajú? Bude mať toho chlapa niekedy rada alebo mu bude slúžiť len ako nástroj na získanie potomctva a rozkoše? Jej myšlienky opäť prišli k Harrymu. Možno sa rodičom nebudú páčiť muži v Amerike a ona nadviaže s Harrym vsťah, možno to bude on do koho sa zaľúbi. Opäť sa strhla tak ako už veľa ráz pred tím a nadávala si sama sebe ako len dokázala myslieť na niečo tak neprípustné? Potter bude jej manžel ako v tích predpotupných divadelných hrách, ktoré mali znázorňovať ženy v stredoveku. Síce boli teraz najnovšie dejiny ona aj tak nemala práva a slobodu. Závidela každej žene či mukelke alebo čarodejnici, ktoré mali na výber. Závidela dokonca aj Grangerovej.
Jej "skrášlovateľky" (ako ich Ilema nazvala) sa po všetkých úpravách pobrali preč. Narcissa a Lucius podišli k dcére"Vyzeráš krásne Ilema", rozplívala sa matka nad svojím potomkom,,, som si istá, že ťa bude chcieť veľa mužov."
"S Pottero si nerob starosti, veď je to maxomálne štyri mesiace čo budeme preč a vôbec budeš bývať u otca, budeš to tam poznať a rozhodne si nejakú tu zábavu nájdeš."Utešoval ju Lucius keď hľadel na jej smutnú tvár.
"Čo ak sa nebudeme mať radi? Čo ak bude nasilný a možno ešte horší ako De Cherry?" Ilema sa tohto obávala už dávno no teraz keď to povedala na rovinu bolo jej to čoraz reálnejšie. Bude táto svadba nič oproti tomu, čo bude zažívať potom s jej "skutočným mužom"?
"Ilema pamätaj si, že srdce si neviberá a preto je niekedy dôležité ho donútiť a nehladieť pritom len na seba, ale aj na druhých." Luciusove slová v nej vyvolali ešte väčšiu neistotu. Donútiť? Ona je Malfoyová neude si rozvazovať sama sebe. Nebude svoje city predstierať a ničiť len kôli jednému mužovi!
"Dcérka nemáš inú možnosť, vieš, že je dôležité zabezpečiť si život a to sa snažíme urobiť aj pre teba." Matka je položila ruku na rameno, ale Ilema sa striasla a odpochodovala zo stanu. Potrebovala byť sama aspoň chvíľu.
Lucius si vzdichol a obial ženu okolo pása,,, už aby bolo po všetkom."
Ilema sedela na pni starého duba a bolo jej jedno, že má na sebe snohovobiele šaty, ktoré zašpinila. V ruke svierala kiticu a spomínala na rozhovor so svojou babkou pred dvanáctich rokov keď bola ešte malá.
"Jedného dňa sa vydáš moja milá za krásneho a galantného muža a budeš šťastná až na veky. "usmiala sa na ňu babka a jemne ju pobozkala na hlávku.
"A to všetci si svôjho muža vyberajú?"
"Samozrejme ja som si vybrala tvôjho deda a tvôj otec zas maminu, ale vyberať musíš opatrne a keď budeš stáť pred oltárom nezabudni sa vystrieť, pretože len hrdá nevesta môže mať krásnu a veselú svadbu," Ilema vzala svoju sukienku do dvoch prstov a vykročila vpred napodobňujúc nevesti a prvý krát si predstavila svôj obrad. Všade ruže a plno hostí a jej manžel ako krásny princ.
Toto však nebola vidina, ale realita namiesto krásneho princa z rozprávky tam bude stáť Potter, jej nepriateľ a zároveň zachránca. Naokolo síce budú hostia a plno kvetín, no nebol to jej sen. Cítila ako jej po líci stiekla slza a potom sa zastavila na brade. Kím dopadla na kvetiny v jej ruke rozhodla sa. Príde tam bude mať vztíčenú hlavu, ako povedala stará mama a nebude prosiť nikoho aby ju ľutoval, svôj prvý deň nebude slabá, pobozká Harryho a skočí mu do náručia nech sa bude dieť čokoľvek.
Pri odchode si vôbec nemohla všimnúť pár zelených očí pozorujúci svoju budúcu ženu s tieňa stromov. Harry tam však bol a asi prvý krát vo svojom živote videľ nevestu plakať. Petúnia, Narcissa a dokonca aj Bellatrix sa na fotkách vždy usmievali. Bude sa aj Ilema alebo bude smutná ako teraz.?
................................................................................................................................................................
Ilema čistila svôje šaty kúzlom aby nebolo vidieť ostatky hliny na jej zadku. Bol čas aby chitila svôjho otca a podišla k oltáru ten ju nedočkavou mimikou popohnal a spoločne vykročili uličkou. Sama sebe sa čudovala, že dokázala udržať úsmev na svojej tváry. Svadobný pochod sa spustil a zo stropu padali malé lupienky ruží. V dieľke videla Harryho a družičky Hermionu pani Weasleyovú a na jej prekvapenie Lunu Lovegootovú.
Obrat prebehol ako mal v úplnom tichu iba občas prerušený fňukaním žien a Hagrida. Okrem neho Ilema spoznávala ďalšie známe tváre. Boli tam všetci Weasleyovci, vzadu usadený ministri a aurory. V predu sedeli Harryho spolubívajúci a dokonca prisala, že zbadala aj svoju kamarádku Pansy. Medzi všetkými hosťami si najviac všímala De Cherryho usadeného v druhom rade vedľa Mc.Gonagalovej.
Jeho výraz hovoril za všetko síce sa tváril neutrálne Ilema vedela, že vnútri musí priam horieť hnevom a závisťou. Pri tej predstave sa usmiala ešte viac a nepatrne vtedy stisla Harryho ruky.
Vysloviť áno je niekedy ťažšie ako povedať nie, ale nemožné nieje nič. Tri písmená zmenili Ilema život narubi. Od toho dievčetka v ručne ušitích bielučkých šatičkách a s plnými ústami smiechu a radosti, s falošnými predstavami a cieľmi bola eraz Ilema vzdialená na sto honov. Spečatilo to jednu etapu jej života. Spečatilo jej to slobodu. Keď, ale malo dôsť k bozku s usmiatou tvárou sa naklonila k Harrymu a on k nej. Naozaj vtedy v jeho očiach zbadala aj niečo iné ako len jednoduchú masku radosti. Uvidela vtedy na jeho tváry známky číreho šťastia a krivky úst neboli falošne naťahované v úsmeve?
Bozk bol dlhší ako pred niekoľkími dňami skúšali trval síce len dve sekundy, ale pre nich to boli ako dva sveteľné roky. Harry žasol nad jej výdržou a chitil ju do náručia vzal uličkou. Všetci jasali niektorí sa tvárili prekvapene akoby nečakali, že sa Harry a Ilema nakoniec pobozkajú iný zas výťazoslávne kričali na novomanželov. Harry ju pstil až na konci stanu a kívali svojim hosťom. Potom sa Ilema otočila chrbtom a vyhodila kyticu ruží do vzduchu. Harry sa zasmiel keď ju chitila Luna a hneď ju začali skúmať či v nej nenájd nejakého jej zázračného tvora.
Oslava bola bujará, jedlo výborné, Harryho prekvapilo keď sa Ilema a pani Weasleyová rozprávali a smiali pri historkách. Harry sa väčšinou snažil držať pri Ilema a ona pri ňom tiež hoci vidieť starých známich zo školi Pansy a ďalšie kamarádky pre ňu bolo krásne brala ohľad aj na Harryho, ktorý ju predstavil svojim kolegom s práce a tiež Weasleyovskím deťom.
Po všetkých oslavách a prípitkoch nastal pomalí rozchod hostí. Na konci už neskoro v noci k nim prišiel gróf. Ilema aj Harry sa chitili za pás ako automatické muklovské spotrebiče. "Gratulujem pán Potter." Oslovil ho Gróf ako keby si Ilemu ani nevšimol. Túto vetu síce dnes počuli tisíc krát, no len teraz v nej bolo poznať hnev a nesúhlas. Grósa naňho nepríjemne zaškeril hodil pohľadom po Ilema a ironicki dodal,,, dúfam, že si budete rozumieť a šťastne žiť pokiaľ... môžete."Posledné slová pošepol aby ich počuli oni, ale nik iní nie.
Harry, Ron a Hermiona sa pozerali na veľkolepé sídlo pre sebou. Nebolo také veľké ako Manor, ale za to bolo krásne a útulné. Bola noc a oni sa sťahovali do ich nového domova. Pár kilometrov odtieľ bývali Weasleyovci, bola tu krásna príroda a výborný vzduch. Ilema otvorila starú hrdzavú bránu s ošúchanou farbou a spoínala ako už nespočetne krát ňou prechádzala. Niekedy sama a niekedy s rodičmi vždy za jedným účelo. Navštíviť starých rodičou.
Ilema in podržala bránu, pretože ako jediná nemala batožinu. Veci mala ešte stále v sídle vždy tam nejaké boli od jej návštev cez leto.
Nikto z nich nemal dosť síl preberať dnešok ani zajtrajšok boli unavený z oslavy a tak hneď zaľahli do postelí. Ilema ukázala všetky spálne a mladý pár si vybral spáľnu v, ktorej kedisi spávali jej rodičia. Ilema sa ani Harryho nepýtala a hneď zamierila do miestnosti s obrovskými oknami balkónom a veľkou posteľou. Harry v metnom svetle sviečky nevideľ miestnosť do detailov, no vôbec mu to nevadilo. Po dôkladnej sprche obaja zaľahli.
"Je mi to ľúto Potter, ale zdá sa, že budeme musieť spať pod jednou prikrívkou", povedala unavene Ilema už dávko v pyžamových kraťasoch a tričku. Harry vôbec nenamietal perina bola obria pre dvoch ľudí a momentálne by zaspal aj na zemi. Ich posledné myšlienky v tú noc boli rovnaké ako pred tím. Mysleli jeden na druhého, no kím zaspali obaja si pomysleli, že k sebe možno boli zlí a rozhodli sa to napraviť. Potom ich zachvátil spánok a dali odpočinúť svôjmu telu po tom dlhom dni.