Poviedky o Harry Potterovi

 Ráno bolo krásne. Slnko prechádzlo cez veľké okná spáľne. Keď Hary otvoril oči bol taký unavený, že skoro opäť zaspal. Jeho pozornosť však upútala izba v, ktorej sa nachádzal. V noci sem prišli, no nemohli vidieť všetko Ilema im len povedala ako sa dostať do kuchine a potom sa pobrali späť a Harry si bol istý, že keby neboli takí unavení a prispatí určite by mu Ilema uštedrila pár uštipačných poznámok na to, že musia späť spolu. Teraz už mohol jasne vidieť celé zariadenie ich izby. Bola veľmi priestranná na jeho vkus. Zem bola pokritá pekným zelenkastým kobercom, ktoré ladeli k závesom. Dvere sa nachádzali bližšie k jeho časti postele. Aj keď išlo o spáľnu nachádzali sa tu tri pekné kožené kreslá a operadlami, za nimi stál veľký mravorový kozub s vyrezávanými vzormi do kameňa. Na kozube bolo niekoľko fotiek, ale Harry ol moc ďaleko aby ich rozpoznal. Neďaleko kozubu boli dvere do kúpeľne v, ktorej sa včera kúpal. Pametal na veľkú vaňu a dvoje umývadlé vedľa nej, samozrejme tam bol aj záchod. V tom si všimol veľkí čierny klavír v rohu miestnosti. Normálne by to bol skvost miestnosti, ale bol strašne zaprášený nehovoriac o hrubej vrstve pavučín v jeho vnútri.

 Harry vstal s postele a pozrel sa odhrnutú časť Ileminej strany. Trocha ho sklamalo, že ju nemohol zbadať v spánku, no ranná hygiena preňho bola dôležitejšie ako sklamanie s tak hlúpej veci. Po kúpeli v príjemnej teplej vode, sa poraj dole do kuchine niečo si pripraviť na raňajky. Rozhodol sa, že kufre si vybalí až neskôr.

 Kuchiňa bola priestranne zariadená, ale prach jej krásu pošpinil, ako na piáne v ich izbe. V strede bol stôl na ktorm našiel sedieť Rona a Hermionu, pričom sa obaja usmievali a držali za ruku. Harry si pomyslel, že asi chstajú ich svadbu a tak sa rozhodol ich nerušiť, len ich pozdravil.

 "Ahoj Harry, tak ako ste sa vyspali?" Vyzvedal Ron a uškŕňal sa pri predstave nadutej Ileminej tváre.

 "Ak chceš počuť ako sme sa hádali sklamem ťa po tých gratuláciách a ďakovaniach sme na škriepenie nemali čas ani energiu." Ron sklamane zvesil ramená.

 Harry otvoril skrinku a zhíkol. Samí prach, ani staré konzervy a dokonca ani žiadne sáčky ako to už býva. U nich v sídle nikdy nemali práve veľa na jedenie, ale predsalen sa vždy niečo našlo. "Je to márne", pohotovo mu oznámila Hermiona,,, aj my sme boli prekvapení, ale neďaleko by sme určite našli potraviny, veď sme hneď vedla dediny."

 "A kedy by ste tam chceli ísť?" spytoval sa.

 "Nevyznáme sa tu a k tomu je sobota. Obchody budú otvorené podľa mňa az o desietaj dovtedy by sme mohli nechať Ilemu späť a..."

 Harry ju zastavil,,, Ilema, ale nieje hore." Ron si vzdychol,,, chceš povedať, že budeme čakať kím sa obiaví a zatiaľ všetko zatvoria?"

 "Ron, možno... možno išla do obchodu bez nás, ale nevrátila sa." upokojovala ho Hemiona.

 "Vravela si, že bude otvorený až od desiatej", upozornil ju Ron a ona už chcela povedať, že sa možno zmílila, no začula, ako im zavŕzgali dvere do chodby a nich stála Ilema.

 "Už som si myslela, že ste zaspali nadobro", brali to od nej, ako dobré ráno. Vtom spozoa chrpta vystrčila igelitku s rôznym nákupom položila ju na stôl. "Ak chcete raňajky musíte si tu privstať. čerstvé veci sú len ráno. "

 Harrymu sa odlahlo,,, mali si dať aspoň vedieť kam ideš. Povedať alebo aspoň odkaz." Nechcel si to priznať, ale bál sa o ňu. Nieže by zas vyvádzal, ale bol si schopný vybaviť všemožné spôsoby ako sa jej niečo mohlo stať.

 Ilema naňho pobúrene pozrela, ako keby ju urazil a podpichla ho,,, nemôžem za to, že ta vždy príjdeš do nebezpečenstva Potter a k tomu ja niesom žiadna tvoja slúžka a mám takú istú slobodu, ako ty!"

 Harryho prekvapila, jej náhla zmena. "Ja sa nedostávam do problémov!" Hermiona a Ron videli, že toto bude asi prvá hádka, ktorú tu zažijú, no nič nepovedali. Niekedy je menej viac.

 Ilema sa zamiala odporným ironickým smiechom ",Už som počula hipogrifa zaspievať koledu cez leto, ale aby si sa ty nedostal do problému ešte nikdy!"

 "Hej je pravda, že som celé dni nesedel len tak na zadku a nič nerobil, ako tu slečna rozmazlená a vôbec mám právo vedieť kde si nezabudni, že som ťa vitiahol z kaše!" Harryho nahnevala a to poriadne. On nemohol za to, že ho Voldemort prenasledoval.

 "Ja nesedím na zadku! Vôbec nemáš právo mi niečo hovoriť ja som ja a ty si ty aj so svojimi podarenými kamošmi!" Ona, že sedí na zadku a nič nerobí? "Čo si o sebe vôbec myslíš?"

 "Myslím, že to tvôj otec ma prosíkal na kolenách nech si ťa vezmem."

 "Takto o mojom otcovi nehovor!!" Ilema vytiehla z vrecka habitu prútik, ale Potter ten svôj stihol vytasiť tiež. Vtedy medz nich vbehol Ron a obom prútiky vytrhol s rúk.

 "Obaja sa sľúdnite pre Merlina. Pár mesiacov budeme musieť spolu prežiť a vy nedokážete vydržať jedno hlúpe ráno bez hádky?" Ilemi by sa naňho najradšej vrhla, zobrala mu svôj prútik s tích špinavých paprčí a zakliala ho nech dosmrti vykašliava červochvosti, no niečo ju zastavil. Silové pole. Grangerová!

 Keď obidvaja len vystrúhali kyslí ksicht, Ron im hodil prútiky na stôl a odkráčal s Hermionou si vybaliť veci. Chuť na raňajky ich úplne prešla. 

 Ilema kráčala nahnevane po chodníčku s lístia a vyšliapanej pôdy. Nevedela kam ide jediné čo vnímala bola ľútosť. Ľutovala, že Harryho tak vyprovokovala. Predstavila si aké by to bolo krásne zmierenie keby k nemu vtedy prišla a zastavila jeho ruku, ktorá chcela vziať svôj prútik zo stola. Bolo by krásne keby vtedy vydrala zo seba slová ospravedlnenia a on by ju obial jemne by sa k nej naklonil až k jej plným perám a... Pri Merlinovej brade!!! Zastavila sa Ilema a odrazu bola všetka ľútosť preč a namiesto nej prišla vlna vlastnej hlúposti. "Ja som predsa Malfoyová a oňho nestojím. Nikdy!" Posledné slovo vykríkla akoby sa niekoho vo svojej mysli upozorňovala za drastické porušenie jej hraním medzi láskou a nenávisťou.

 Od pochmúrnych myšlienok o svojom biednom osude ju rozptílil šuchot z neďalekého kríka. Už, už by sa rozbehla a bála sa, že za ňou poletí niekto cudzí s úmyslom ju zabiť, ale toto nebol nikto neznámi a dokonca ani človek.

 "Salvator!" Celá sa razom rozžiarila a obiala veľkého čierneho vlčiaka s modrými očami. Salvator krútil chvostom a ňuchaním a olizovaním Ileminej tváre výtal svoju majiteľku. Bolo to tak dávno ked svôjho psa naposledy videla. Pomyslela si aká to preňho musela byť náuda, keď s ním nikto nechodil na prechádzky celých sedem dní až do svadby. Posledný týždeň nikam nesmela ísť mala na seba vraj "dávať pozor" aby na svadbe vyzerala dobre. Vôbec pritom nemysleli na jej psíka.  Pohladila ho po hrudi. Vedela, že tam to má najradšej. Pozrela na oblohu a s triasla sa od zimi. Prvá kvapka jej padla do oka a ďalšie sa len hrnuli. Dážď jej nevadil, ale búrka áno. V tejto oblasti Anglicka búrky prichádzali vždy s dažďom. Začula v ďiaľke hrom a utekala naspeť do domu pričom volala Salvatora za sebou. 

 Hermionina výzva slála pred ňou. Držala v ruke hadnru a vedro vody. Teraz sa pustí do drhnutia tých zatuchlích liniek v kuchyni a potom sa pustí do poličiek knižnice. Vtedy však počula, ako sa dvierka do záhrady rozleteli a dovnútra vbehla Ilema. Za ňou prišial aj obrovský čierny pes. 

 "Áááááááááááá", pustila handru aj vedro na zem a utekala preč, keď ju začal ten sisko naháňať.

 "Salvator k nohe!" Pes Ilemu poslúchol na slovo a pozeral na vydesenú Hermionu. Tá sa na toho neobvikle veľkého maznáčika zdesene dívala. "Odkiaľ pre Boha si tu vzala psa?!"

 "Ten pes je môj a ostane tu!" Zdôraznila Ilema.

 Ron vbehol do kuchyne a za ním sa privalil Potter ", do frasa!" zvolal Weasley pri pohľade na psa. "Čo to tu robí?"

 "To "čo" má aj svoje meno Weasley, Salvator. Neviem čo máte proti psom, ale tento tu bude s nami či sa vám to páči alebo nie!"

 "To teda rozhodne nepáči", zvolala Hermiona. "Narobí tu bordel a moja práca je zbytočná!" pozrela na poumývanú dlážku a na člápoty po Salvatorovi.

 "A kam ho mám podľa teba dať? Umyjem mu laby a nebude ti robiť svinčík", pozrela na svoje zvieratko a prisúpila aj k možnosti pre kúzlo proti vypadávaniu chlpov.

Hermiona len nevrlo pohodila hlavou a pobrala sa za svojimi vybalovacími prácami.Ron išiel samozrejme za ňou pričom stále nespúšťal oči s veľkého psa. V miestnosti nastalo nepríjemné ticho medza Harrym a Ilemou. "Ja... chceš pomôcť alebo niečo?"pochvíľke sa spýtal Harry, ktorý tríznivé ticho už nemohol vystáť.

 "Nie... ďakujem." Ilema skutočne pomoc nepotrebovala, no samu seba prekvapila tím vľúdnym tónom, ktorý nahodila. Vykročila smerom ku kúpeľke a nevšimla si, že Salvator pri Harrym nachvíľu zastal aby ho očuchal. Potom zavrtel chvostíkom a následoval Ilemu.

Zvyšok dňa prešial v nezvyčajne tichej atmosfére. Vždy, keď Harry prešial popri kúpelke videl ako sa Ilema a Salvator hrajú. Bol to krásny pohľad vidieť ju skutočne šťastnú, hoci len so psom.

 Napetá atmosféra vznikla len na večer. Harry si veľmi dobre vypočul jej šomranie, no nevyzeralo to, že  by bola ich spoločnou posteľou nejako opovrhovala. Jej námietky a komenty boli skôr rozhádzané nesúvislé vety, jej hlas sa triesol. 

 "Stalo sa ti niečo?" 

Ilema naňho pozrela výrazom, chistám sati niečo povedať ak to niekomu povieš si mŕtvi. Zhlboka sa nadýchla a priznala,"bojím sa búrok". Povedala to šeptom a zrumenela.

Harry pozrel do okien ich spálne a potom na Ilemu. Nič nepovedal len prešiel k okenici a zatiehol závesi. Potom sa k Ileme otočil bokom, akokeby sa snažil stlmiť ozvenu hromov.

 Na Ilemu to malo dokonalí účinok. Zrazu necítila strach z bleskou. Jediné čo si uvedomovala bola prítomnosť Harryho. V tú noc  zaspali prvýkrát natočený tvárou k sebe bez toho aby sa urážali. Bola to jedna s Ileminých najkrajších a najpokojnejších nocí.