5.kapitola Nastal odmäk
Harryho život sa pomali, ale isto začal správať ako predtím. Začal chodiť do práce a na pohovori o pracovných miestach. Na mimisterstve sa zatiaľ nič nechistalo zmeniť, ale uňho doma to bol presný opak. Nikdy by si nepomyslel, že by ho niečo také niekedy napadlo, ale zdalo sa mu, že sú si s Ilemou každím dňom bližší. Nboli pár tak ako to jeho srdce chce, no boli si menej ďalekí. Nechcel však myslieť na nič vážne, dobre vie, že unáhlené rozhodnutia môžu niesť katastrofálne následky.
Taška dopadla vždy na to isté kreslo keď prišiel z práce. Nevínimočný svet opustil a prešiel do dimenzie Ilema. Spadol do najbližšieho kresla a vystrel si nohy. Neunúval sa ani zakúriť v krbe. S pokojného oddichovania hoo vyrušilo klopanie ,, Môžem?" Hermiona.
"Samozrejme", otočil sa k nej tvárou a ona vstúpila do ich spálne. "Harry, s Ronom sme už dlho zasnúbený a viem, že asi chceš počkať kím Ilema odíde, no my tak dlho nemôžeme čakať. "Vtedy spravila niečo čo Harryho úplne ochromilo. Chitila sa za brucho aby mohol vidieť vytŕčajúce línie narastajúcej časti jej tela.
"To je výborné, Hermi mali by ste sa tešiť"
"My sa tešíme, ale Harry vieš chceli by sme s Ronom svadbu." odmlčala sa no Harrymu stále nedošlo kam tím mieri. "Pozri, sme tvoji najlepší priatelia a preto by si mal na svadbe byť. No bojím sa, že Ilema s tebou nebude chcieť ísť a ona je dôležitá. Ak by sa lord dopočul, že si tam bol sám mohol by ju začať podozrievať."
Harry na ňu odhodlane pozrel a pretrel si rukou čelo. "Pohovorím si s ňou. Možno to nebude až také zlé."
Ilema sedela v knihovni a čítala svoju obľúbenú knihu. Jules Verne dvatsaťisíc míľ pod morom. Keby ju teraz videla otec asi by ju poslal na dva roky do žalárov ich domu a zakázal by jej všetko čo sa len dá. S myšlienky na odutého otca sa presunula k Harrymu. Naozaj je to jej manžel, V poslednom čase mala taký pociť, že sa k sebe správajú ako skutočný snúbenci.
Dvere sa pootvorili. Harry. Nevedela prečo bola tak milá a tak poplašená, ale okamžite ako vkročil ho pozrdavila a zdôraznila to tím, že panicky vyskočila s kresla. "Nemusíš zhodiť dom som to len ja." Nevedalačotím zhodením myslel až kím nezdvihol jej padnutú knihu. Vyvalil oči a pozrel na ňu akoby bola chorá "čítaš muklovské fantasi?"
Zčervenela, ale Harry si nič nevšimol pretože nato bola príliž bledá. "Iba keď sa nudím."
Harry sa uškrnul. Hodiny u Snapea v piatom ročníku ho naučili kedy človek klame a kedy vraví pravdu. "Máš tu kopy čarodejnických westernov." zasmial sa a predstavil si Ilemu v koženom habiti s tími látkovími slížikmi ako mal Indian Jones.
"Veľmi vtipné, ale ako si si všimol ani jedna nieje... dobrá." Vziala si od neho knihu a vtedy sa rozhodla mu veriť. "Ak prisaháš, že to nikomu nepovieš poviem ti prečo ju čítam." Vážne naň pozrela a čakala. Prikívol. "Moja babka a dedko neboli ako skutočný Malfoyovci. Nedá sa síce povedať, že boli milenci muklov, ale aj tak k nim mali bližšie ako iní. Keď som bola malá stará mama mi z tejto knižky čítala a učilama ako je dôležité nevidiať rozdiel medzi muklami a čistokrvníkmi." odmlčala sa spomenula si ako raz povedala Hermione, že je humusáčka"keby nebolo mojich rodičov nikdy by som sa netvárila a nehovorila tak ako v škole. Nechcem sa na nich vyhovárať, ale vždy keď mi dedko povedal muklovskú historku alebo zaspieval ich pieseň dodal "nehovor to rodičom".
Harry sa pousmial a sadol si na gauč do,ktorého sa Ilema počas rozprávania zložila. "Môžeš to, ale napraviť", pozrel jej do očí a uvidel v nich záblesk citu, ktorý sa tak dlho skrýval. Ilema však nemohla. nevedela ako by to mala urobiť a tak napetie medzi nimi doplnila pokračovaním. "Typujem, že tu niesi kôli knihe."
Potter potriasol hlavou a vrátil sa do realiti. "Po pravde nie, ale zaujímalo ma to. Ide o to, že Hermiona a Ron by sa chceli už vziať. Chceli sme počkať kím ti niekoho nájdu, ale... Hermiona čaká dieťa." Ilema zdvihla obočie. Chcela by Hermiona pogratulovať, ale na to by nemohla mať svoju pýchu. ísť na svadbu by bolo... zaujímavé. V podstate by museli opäť absolvovať obiatia a falošné bozky počas ich svadby. Zároveň keby tam bol len Harry vzbudilo by to nevídanú pozornosť médií čo mu stále chodia za zadkom.
"Neviem či je to najlepší nápad." popravde by si Ilema veľmi rada dala repete ich svadby. Tie jeho oči vydieť zas tak elegantne upravené v slávnostnom habite a ruky čo ju budú držať okolo pása bezábranne.
Harry sa naopak tejpredstavi bál nakoľko nevedel ako bude reagovať ona. čo ak ju zle chití alebo si pomyslí, že ju drží ažmoc intívne a spraví divadielko rovno pred Sketerovou. "Čo keby sme dali na karty", nevedel odkiaľ vzal tak šialený nápad, ale určite by bol spolahlivejší ako hádka.
"Karty?" mohla čakať všetko, ale karty? "Prečo ... čo s nimi?"
Harry sa šibalsky usmial: "Vieš hrať žolíka?" Prikívla a usmial sa ešte viac "Ak vyhrám pôjdeme na svadbu ak nie obaja tu ostaneme."
Sami? Ilema by bola to povedala nahlas, ale znelo by to odnej ako ponuka na noc preto radšej držala zobák. Harry medzi tím privolal kúzlom balíček kariet na žolíka a začal rozdávať. Niečo v jeho nútri túžilo po prehre. Chcel tu byť len s ňou veď súkromie vlastne ešte nemali ak nepočítal pár nocí.
Hra bola naozaj napetá, ale zato zábavne spestrená. Ani jeden nechcel skončiť túžili si zahrať ešte a dlhšie, ale nemali na to odvahu povedať to nahlas. Nakoniec ukončil Harry hru a išli späť. Predtím než zaspali jej Hrra rozprával o hadovi v ZOO, ktorého pustil na slobodu a o Dursleyovcoch, ktorý potom skoro skončili v blázinci. Ona mu zas rozprávala o starých rodičoch a zistil, že možno Ilemu súdil až moc prísne. Myslel si o nej zlé veci, hoci to bol asi jej zámer keď to jej rodičom tak hrozne vadí. Odrazu sa cítili ako pravý priatelia. Mali medzi sebou tajomstvá rozprávali si príbehy, ale od kamarádstva mali ďaleko pretože jeden druhého ľúbili a ani o tom nevedeli.
Hermiona ako nevesta a Ron ako ženích a budúci otecko vyzerali úžasne. Neveste bolo jemne vidieť vytŕčajúce bruško a Ron bol celý bez seba keď to mohol povedať mame a otcovi. Najviac však Harryho tešila Ilema. Bola šťastná a veselila sa spolu s ostatními. Vôbec jej nevadilo keď ju Harry obial a dokonca súhlasila so spološným tancom. Na svadbe stretli dokonca aj Craba s Goylom a na Harryho prekvapenie aj Ginny! Držala sa s tím nedávno odporne slizkím zradcom goylom za ruku a tvárila sa akoby nič. Po hostine sa každí pobral domov a Potterovci neboli výnimkou.
Ilema zložila opätky s boľavých nôh a smiala sa. "Ako si to utekal pred tími reportérmi?"
Harry sa zamračil "To neboli reportéry, ale pijavice z Denného Proroka a Čarodejnice", Ilema sa musela chitiť za brucho ako sa smiala a to nebola ani pod vplivom alkoholu, pretože odmietla piť "nemala by si sa tomu smiať. Tie trojoké príšery si všimli, že si nepila a keď som chcel ísť na toaletu začali ma olbievať otázkami ako "Kedy plánujete s Ilemou spoločnú rodinu" alebo "V ako stave je teraz Ilema a "Nazvete svoje dieťa po významnej osobnosti alebo uprednostíte origináli ako je Josh". Ilemu vtedy smiech prešiel a to prišlo zase Harrymu zábavné.
"Naozaj dokážu byť takí otraví?" Schádzala po schodoch do hudobnej siene a Harry si ani neuvedomil, že ide za ňou. "Dokážu byť aj tak otravní, že si preješ byť ich šéfom a dať im výpoveď alebo katom."
Zrazu si uvedomil kde je. Za tích pár spolu prežitých dní tu bol len raz keď upratuvali zvyšné krabice. Hudobný salónik. Podzemná miestnosť z, ktorej počul vzdy počas raňajok Ilemu hrať na klavír. Bral to ako rádio, ale nikdy ju nevidel hrať naživo ak nepočíta jednu chvíľku u Malfoyovcov. "Harry?" prerušila ticho v jeho hlave Ilema. "Chcem... chcem sa ti poďakovať za to, že...", sadla si za klavír a on si k nej pritiahol stoličku,,, za to, že si to pre mňa urobil. Nechcela som ťa vtedy u nás uraziť. len som bola hlúpa."
Chitil jej ruku "To nič urobil by to každí kto ťa mi.... pozná." Vtedy sa naňho usmiala a zobrala mu ruku na klávesi. Ukazovala mu ktoré má stlačiť a až keď zahral hlavnú melódiu zistil, že zaznela Fur Elise (pre elišku). Celú noc strávili nad klávesami a smiali sa na vtipoch a príbehoch. Harry zistil, že hrať v prítomnosti Ilemi nieje vôbec ťažké ako keby mu dodávala silu.
Ani si nevšimli, že prišla pošta.
