6.kapitola Odkryté tajomstvo
Ilema bola ráno tak ospalá, že sa ani neunúvala otvoriť oči. Započúvala sa do krásne spevu vtáčikov a nechala sa unášať teplučkom v posteli. Netušila ako dlho len tak leža a snažila sa opäť zaspať hoci vedela, že sa jej to už nepodarí. Potom si zrazu uvedomila, že teplo, ktoré ju pohlcovalo bolo na chladné rána v tejto oblasti akési nezvyčajné a vtedy si uvedomila blízku prítomnosť toho druhého. Bleskovo otvorila oči a keď si zvykla na ostré lúče slnka uvidela, ako ju Harry obíma a tisne k sebe. Nebolo jej to vôbec nepríjemné, al bála sa, že ak ho vzbudí pustí ju a opäť ticho obchádzať aby nemuseli spomínať to trápne ticho, ktoré by nastalo. Namiesto toho sa len spokojene zamrvila a uvelebila hlbšie do jeho zovretia. Nebolo silné a nedusil ju váhou svojho tela skôr to bolo len také nevinné obiatie. Bolo jej tak ľúto, že musí odísť, Salvator potreboval vyvenčiť. Jemne sa odtiahla od Harryho dosahu, ten sa nepokojne zavrtel keď pocítil prázdno vedla seba, ale ostal späť. Teplo jeho tela a hebkosť jeho rúk jej stále ostala na koži.
Harry lenivo roztiahol unavené oči. Ako vždy Ilema už musela byť dávno preča nemusel ani hádať, vedel čo vždy ráno robí. Pametal si také hlúposti, ako, že si vždy ráno spraví raňajky až potom čo vyvenčí psa. Nech mána raňajky čokoľvek vždy to zapije minerálnou vodou Flourit, ktorú ráno kupuje v samoobsluhe. Pousmial sa nad tím a zišiel po schodoch aby si urobil raňajky, ale predtím zašiel ku schránke pre Denného proroka.
Na prednej strane stál akýsi článok o škriatkovi, ktorého vyhodili s banky pretože vymenil kľúče od trezorov. ďalšie stránky neboli o nič zaujímavé a prvýkrát si pomyslel, že by bolo o mnoho lepšie keby sa opäť obiavil niekto zlý, aby už nemusel každé ráno čítať o vyhodenom škriatkovy alebo o ropuche, čo niekomu ziedla prútik.
Odložil denného proroka a znudene čítal list od ministra mágie. Robota! Už len to mu chýbalo cez víkend. Našťastie mal iba vybaviť pár papierov o pašovaní červenoslizých larví do Ukrajiny.
ďalší papier bol od Rona a Hermiony. Vraj sa majú úžasne a každý deň sa prechádzajú po pláži. Ron nezabudol pripomenúť, že dieťatku už nečujne bije srdiečko a Hermiona celá nadšená vysvetľovala ako naučila Rona posielať muklovské pohľadnice, hoci pripustila, že sovou je to aj tak najspolahlivejšie. "Nikdy nevieš, kde sa pomýlia, ale nechcela som Kvíka posielať až za more, určite by to nezvládol."
Harry si odpil z kávy a pozrel na posledný list. Bol poslaný muklovskou poštou, ako Ronov a Hermionin. Prekvapilo ho keď uvidel meno na obálke zo zlatým orámovaním a čiernou pečaťou.
Pán a pani Potterovci
Worthing č. 113
Anglicko
Harryho sa zmocnila zlá potucha. Možno je ten list určený iba Ileme, ale formality nepustia alebo je určený pre oboch, ale nemal ani potuchy kto okrem Hermiony a Rona by im list posielal muklovskou poštou.
Obzrel si peknu, zlatimi ornamentmi lemovanú, obálku ešte raz akokeby hľadal známky po jeho odosielateľovi. Nakoniec zlomil zlatú pečať so symbolom holubice, ktorá sa sanžila viletieť zo zovretia ostnatých ruží. Bol si istý, že ten symbol niekde videl. List bol napísaný úhľadným písmom, ale jeho línie občas narúšali atramentové škvrny, slzy. Nebolo ich veľa skôr to dávalo dojem, že ide iba o nepatrnú atramentovú nehodu.
Milá Ilema
Už roky sme Ti tajili niečo čo si sa nikdy nemala dozvedieť. DopreduŤa varujem, že po prečítaní listu budeš nahnevaná, sklamaná a možno začneš brať svet inak ako doteraz. Keď si bola malá, Tvoji rodičia sa s nami pohádali. Boli sme príliš zbabelí a Tvoji rodičia nás varovali aby sme neostávali v úzadí, ako dovtedy. Neposlúchla sme. My sme následovali Veď-vieš-koho, pretože sme sa báli. Boli sme príliš mladí a hlúpy. Sarah a Pete však boli odvážni a to nás rozdelilo. Oni bojovali za spravedlnosť pre všetkých aby sa ich nenarodené dieťatko dostalo do sveta bez Veď-vieš-koho. Nemohlo to však prejsť bez povšimnutia a Pán Temnôt zistil, že sme príbuzní tvojich rodičov. Hovorilisme mu dôvody, prečo nežijú s nami, ale pravdu sme mu nikdy nechceli prezradiť. A to on ani nepotreboval. Akonáhle sme zistili, že po Vás pôjde chceli sme moju sestru Sarah varovať, ale on nás uzemnil. Prosili sme ho a nakoniec sľúbil, že vzhľadom na čistosť ich pôvodu nezabije ich potomka. Teba. Pod jednou podmienkou, že s teba my vychováme pravú čistokrvnú osobu a budeš študovať v slizoline. Boli sme však príliš mladý, hoci sa to nezdá ja a Narcissa máme iba niečo vyše 34 rokov. Kúzlo starnutia spôsobilo, že sme vyzerali zrelo na Tvoju výchovu a nik si toho (aj zásluhou Temného Pána) nepočul. Od začiatku nám bolo jasné, že nás za to čo sme Tvojim pravím rodičom urobili budeš nenávidieť, a preto sme ušli. Niesme v Amerike hoci tento list je odoslaný z nej my sme teraz inde a nikdy by sme nezniesli tvoj vyčítavý pohľad . Prepáč. Nič to nezmení, ale chceme aby si vedela, že budeme mať vlastnú rodinu a s peniezmi ktoré ti ostanú tak môžeš učiniť aj ty. Si volná. Nemusíš mať nikoho čistého. Vo Worthingu sú aj hroby Tvojich pravých rodičov. Sarah a Pete Staynow. Takto Ti dávame zbohom a nech už tento list spáliš alebo roztrháš nikdy nás neuvidíš. Verejnosť o tomto zatiaľ nič nevie. Povedz čokoľvek, no z hanby akú prežívame bude toto posledný list podpísaný naším priezviskom. Vedz však, že pre nás vždy budeš ako naša dcéra.
S čo možno najväčším ospravedlnením a pokorou a neuveriteľným smútkom
Lucius a Narcissa Malfoyovci
Harry nemohol uveriť vlastným očiam. A vlastne im ani neveril kým si list neprečítal ešte try razy. V ruke mal naozaj list, ktorý odkryl jednu obrouskú záhadu Ileminho života. Vedel si prestaviť čo by mu urobila, keby jej list nechal tu. Kričala by plakala a opäť by to bola tá smutná a arogantná Ilema, akú zažíval pred svadbou a chvíľku po nej. Nechcel aby sa to stalo. Teraz keď k nej bol tak blízko nie. Nepovie jej to kým si nebude istý, že ju dokáže podržať. Chcel aby bola šťastná, ale vedel, že keď sa to dozvie takto skoro už nikdy nebude. Rozhodol sa povie jej to neskôr. Nakoniec oba potrebujú oddych po namáhavých dňoch prípravi Ronovej a Hermioninej svadby.
Preto, keď začul zaškrípanie vchodovej železnej brány a vzrušený štekot Salvatora s prechádzky zložil list späť do obálky a bleskovo vyšiel hore schovať ho. Pretože jeho nočný stolík by mal byť dostatočne bezpečný.
_______________________________________________________________________
"Ahoj Ilema", pozdravil ju Harry a sadol si k nej.
Pozrela naňho ešte s plnými ústami mlieka s vločkami. Prehltla a chvíľu uvažovala čo povedať, že ju dnes ráno zahriel pocit tej najväčšej túžby alebo, že by chcela takto zaspávať každý deň? "Dobré rano", zvolila radšej inú metódu. "Harry? Máš na dnes niečo naplánované?". spýtala sa nenútene Ilema a v hlave sa jej už tvoril plán čo všetko v dedine mu ukáže.
"No, vlastne nie. Iba musím podpísať pár listou a ... prečo?"
Ilema si preplietla lyžičku medzi prstami a mierne sa začervenala. Na jej bledej tvári to bolo skor zruzovatenie, ale Harry sa stal svedkom ďalšieho nadprirodzeného javu keď sa Ilema hanbila. Nakoniec iba zašepkala: " Chela by som ti to tu ukázať vieš. Nič tu nepoznáš. Nevieme ako dlho budú rodičia preč a tak som si pomyslela, že by bolo dobré ťa trochu mestu... no trošku, predstaviť." Nevedela síce ako to zo seba dokázala vysúkať no bola rada, že sa jej podarilo aspoň ceknúť.
Harry sa zdvihol zo stoličky a usmial sa : "Jasné, teda bolo by to super ".
..............................................................................
"Toto je škôlka. Chodievala som sem ako malá, ale zaujímavé je, že môj otec nechcel robiť žiadne fotky kým som nemala čarodejnícke nadanie." Harry držal Salvatora vodítkom a pozeral sa na malú mierne rozpadnutú budovu s malým zadným dvorom, ktorý bol teraz prázdny.
"Neviem si ťa predstaviť ako malú." Ilema sa usmiala pretože to v podstate už nevedela poriadne ani ona.
Zaviedla ho skoro všade. Od fontány na námestí až k rieke, kde sa ako malá kúpala ak nechcela ísť k moru. Ich posledná zastávka bola pláž.. Sedeli pri zapadaní slnka až na to, že vďaka psovy boli celý od piesku.
"Ani nevieš ako som rada, že si ma doslova zachránil. Len občas uvažujem...prečo?" Ilema sa pozrela na muža po jej pravici.
Harry sklonil hlavu a pousmial sa. "Možno som v tom videl mono śť uvidieť tvoje prevé ja. a možno", pozrel jej do očí a vzájomne sa začali približovať", som len chcel urobiť láskavosť pre niekoho kto ma na Manore vtedy neprezradil a predľžil mi život."
Obaja sa k sebe približovali. Ich ruky si preplietli prsty. boli len o vlások od toho druhého, ale tú magickú chvíľu zrušil štekot. Prebudil ich s tranzu a odtiahli sa od seba. Ilema si dala pramen za ucho: " Ty si mi,ale zahcránil kožu v tej tajomnej miestnosti a...."
"Aj tak si myslím, že sa mi občas zíde spoločnesť keď bude Hermiona a Ron preč. "
_____________________________________________
Pozn. : mesto Wothing naozaj existuje a je aj pri pobrezi preto som pláž zatial nespomenula :)
