Kapitola 1.- Osud si neviberieš
Harry Potter a prechádzal po svojom sýdle a čakal na Hermionu a Rona. Čakanie si vždy zvykol skracovať spomínaním a teraz mal plnú hlavu myšlienok o predchádzajúcom dni. Včera keď sa vracial s práce po mimoriadne nabito dni nemohol uveriť tomu čo videl v spálni kde spolu s Ginni dovtedy spávali. Jeho snúbenica sa bozkávala s Crabom! Ginni Weasleyová dievča, ktoré mal natoľko rád, že ju dokázal aj napriek iným citom požiadať o ruku ho podvádzalo. Rozpamentával sa s chuťou hlavne na to ako ju rýchlo zbalil pričom si dal záležať na tom aby jej veci boli čo najviac pokrčené. Celý ten čas mu plakala pri ramene a prosila nech ju nevyhadzuje a, že to už nikdy neurobí. Harry však nemal zľutovanie, hodil jej kufre pred barák a bol prekvapený keď jej Ron vyhodil pred bránu aj mačku Tuliu so slovami, že si o nej myslel niečo iné.
Nevedel čo teraz Ginny je aj keby sa snažila dostať sem Harry sýdlo zabezpečil všetkými možnými kúzlami. Ginny mu bola neverná a to bolo to posledné čo dokázal vystáť. Už od tej chvíle čo porazil Voldemorta sa tak zmenila. Bola zrazu panovačné a strašne protivná, ale Harry sa rozhodol to tolerovať jedine tak nemyslel na Ilemu. Ženu, ktorú vždy v skutočnosti ľúbil, vedel, že s ňou nikdy neude a preto sa s Ginny zasnúbil.
Teraz držal v ruke ich prstienky a zaprisahal sa, že Ginny nikdy neodpustí prekročila hranicu. Jej správanie však nebol jediný dôvod prečo ju opustil. Dozvedel sa, že Malfoyovcv začal opťažovať istý gróf, ktorý vraj bol bývalím smrťožrútom. Dozvedel sa aj prečo a ten dôvod ho skoro pochoval pod zem. Chcel za každú cenu ruku Ilemi a takému človeku nemožno odporovať dlho, pretože jeho postevenie v spoločosti malo veľký vpliv a bolo tu riziko, že keby jej rodičia odmietli čaká ich buď smrť alebo hrozné problému. Chcel ju, ale ona jeho nie. Bol známy svojou krutosťou a každú s jeho troch predchádzajúcich manželiek našli mŕtvu ani nie po roku manželstva. Harry sa o Ilemu bál a kôli tomu sa rozhodol pre jeden jediný zásadný krok. Bol lord a tak bol rovnako vážený ako čistokrvný čarodejník ak by sa vydal za Ilemu zachráni ju. Kým nenájdu pre Malfoyovú ďalšieho(lepšieho a čistokrvného) manžela tak budú žiť spolu a potom sa "rozvedú". Bol to skvelý plán, ktorý ju meál spasiť pred smrťou a bitkou od tiranského muža.
Spomenul si aj na to ako mu Lucius sľuboval odmenu ak sa obetuje. Vraj mu dá jedno zo svojich panských sýdiel, koniec koncov bol to on kto teno návrh podal.
Dnes mal ísť spolu s Hermionou a Ronom a Malfoy Manor a spoločne s pani a pánom Malfoyom tento plán vysvetliť Ileme. Harry sa cítil ako predač drahých kemeňou Ilema lietala v rukách mnohým ľuďom ako vzácny diamant a on ho teraz odkúpil od predchádzajúceho majitea alebo skôr prenajal. Nemal s toho dobrý pocit, ale chcel mať po svojom boku niekoho koho skutočne ľúbi aj keď vie, že ju nikdy nedostane a po rovode ju s najvetšou pravdepodobnosťou nikdy neuvidí, mohol to tím pádom brať aj ako rozlúčku.
V krbe pred ním to zrazu zašumelo a razom sa v ňom zjavil Ron a ani nie o päť sekúnd aj Hermiona.
"Ahoj, Harry", Ron si oplrášil s haitu zvišok popola ,,, prepáč, že tak meškáme, ale mama prišla do roboti ku mne a chcela podrobné informácie o včerajšku."
"Čo?!" Harry sa zháčil nad predstavou, pani Weasleyová, ktorá mu vždy bola viac matkou ako hoci kto iný by k nemu prišla s plačom aby odpustil jej dcére. Toto určite nechcel. Ginny síce opustil, ale nechcel kôli tomu prísť o nikoho s Weasleyovcov.
"Neboj, Harry", upokojovala ho Hermiona,,, povedali sme jej prečo si ju nechal a ona to úplne pochopila dokonca bola rada, že si to vybavil ešte pred svadbou lebo potom by asi riešili rozvod. "obaja sa naň usmiali a on chápal, že takto to bude najlepšie a bol rád, že to isté cítia aj ostatní.
Nemohli však rozoberať včerajší incident do problémov. Museli si vybavovať všetko okolo blížiacej sa večer u Malfoyovcov. Harry si pri oliekaní gala habitu spomínal ako tesne po tom čo vyhodil Ginny skontaktoval v ministeratve Luciusa Malfoya, že jeho ponuku na sňatok s Ilemou príjma. Bol tomu vpodstate rád a ešte viac ho natešilo, že aj pán Malfoy súhlasí ba dokonca bol tím nadšený a s úsmevom ho pozval na večeru na Malfoy Manor.
Keď hodiny ukazovali za päť minút šesť hodín Hermiona ich vyviedla s ich malého sídla a spoločne sa premiestnili.
Ako prvé čo im udrelo do očí bol veľký živí plot a brána ktorá, bola dokorán otvorená a v nej dve postavy. Harry hneď vedel komu patria. Jedena bola Narcissa a tá druhá o niečo vyžšia patrila Luciusovy. Obaja ich privítali s úsmevom v tváry. Hermionu a Rona to síce prekvapilo, ale aj oni sa usmiali a pozdravili.
"Pán Potter", ozval sa Lucius,,, som rád, že ste nakoniec prišli. Neviete si predstaviť ako som rád, že ste súhlasili... veď viete so zasnúbním. Uisťujem vás, že to nebude trvať dlho iba pokím nenájdeme vhodného manžela pre Ilemu."
Narcissa pokročila vred veľkým chodníkom a všetci ju následovali pochvíli sa pootočila k Harrymu aby vedel, že bude hovoriť naňho,,, chceme sa vidať do Ameriki. Tam vraj je mnoho čarodejníkov vhodných pre našu céru. Nevravím samozrejne, že vy nieste, ale chápeme to ako ste spolu vychádzali na škole."
Harry si prial aby im mohol vyrozprávať, že možno toto manželstvo nebude také krátke, ale nerozhodol sa. Zmohol sa len na zúfalé prikívnutie.
"Pán Malfoy?"Hermiona ho oslovila s istými obavami, ale Malfoy len prikívol a nedalo sa badať, že by ohrnul nos alebo by bol javil známky odporu a tak pokračovala ,,, prečo ste jednoducho grófa De Cherry neodmietli".
Narcissin úsmev zmizol s tváre a nahradil ho smútok , pozrela na Hermionu a tá sa začala báť aby ju nezakliala z jej hlasu však bolo cítiť len žiaľ" Nemohli sme."
"Gróf De Cherry je vážené osoba slečna Grangerová. Viete už predtím prosil o ruku mojej ženy.Avšak jej rodičia odmieli. " Lucius sa pozrel na Narcissu a tá sa zatvárila akoby si spomenula na tú najhoršiu vec v jej živote."Preto jej..." pani Malfoyová prikívla a on pokračoval,,, preto jej zabil otca."
"Och, prepáčte... ja" Hermiona zjavne nechcela naladiť takú pochmúrnu atmosféru, oni však zjavne chceli aby všekto vedeli.
"To nič drahá" Narcissa sa na ňu mierne pousmiala" Som si istá, že by si teraz rada dala otázku ako to , že som skončila nakoniec s Luciusom".
Aj keď Hermiona nič nevravela jej výraz priam kričal, že to vedieť chce.
"Gróf ma chcel natoľko, že k nám prišiel a drzo ma požiadal o ruku, ale keď som mu oznámila, že som zasnúbená" pri rích slovách očkom pozrela na svojho manžela" keď to zistil, odišiel. Poslednéčo som od neho počula bolo ospravedlnenie."
Ich rozhovor bol taký zaujímavý, že Harry si skoro nevšimol krásne sídlo, ktoré síce pôsobilo trocha chladne no za to majestátne. Malo kopu veží a mnoho okien ako sa na staré sídlo veľkých rodín patrilo. Na prízemí sa svietilo a tak bolo vidieť zelené zá sesy okolo.
Predím než však vstúpili do dubových dverí Narcissa zastavila a pozrela Harrymu priamo do očí,,, pán Potter viem, že sme sa k vám vždy správali nepekne a teraz toho ľutujem. Neviem však ako bude reagovať naša dcéra. Nevie o vás a preto môže byť trochu... rozľadená"
Posledné slovo povedala s istou obavou v hlase a to ho znervóznilo.
.........................................................................................................................................................................
Ilema schádzala dolu schodmi a v duchu sa modlila nech jej "zachránca" nieje Crab alebo Goyl to by už radšej pobozkala Dobbyho. Spomenula si ako jej otec povedal o ich pláne. Zdal sa mu úžasný a neviem aký dokonalí. Ona však nebola taká sebaistá čo ak ten jej ochránce bude iba ďalší odporný úchil bez štipky úcty a slušného chovania.
Bola si istá svojím osudom, skončí s nejakím čistokrvným trkvasom s, ktorým možno raz bude mať maximálne jedno decko.
Harry stál v chodbe a pozoroval vstupnú halu Malfoy Manor ozdobenú obrazmi Malfoyovskýchpredkov a vzácnym perským kobercom. Nič tu nebolo hrdzavé ani staré všetko pekne zachované dokonca aj vešiaky. Miestnosť bola osvietená veľkým kryštálovým lustrom.
Až teraz si všimli, že Malfoyovci sú oblečený do pekných gala šiat. Pán Malfoy mal na sebe pekný slávnostný habit so striebornou podšívkou a pani mala na sebe pekné strieborné šaty. Potom však Harry začul jemný klopot podpätok, ktorý k nemu doliehal so schodov. Sprv videl len sandále s podpädkom a vyšitou stiebornou ruičkou, potom sa zjavil spodok jednoduchých zelených šiat takej farby ako mal on oči, ďalší bol na rade mierny výstrich, ale aj Harry bol chlap a preto si všímal aj plné prsia v ňom a potom sa zjavila jej tvár, nemala na sebe žiadne iné zmeny len make-up. Bočné vlasy mala vypeté vzadu zlatou sponou. Bola taká krásna a tak neuveriteľne jednoducho oblečené, že bola ako bohiňa.
Ilema ostala zrazu stáť na mieste. Nie, pomyslela si. Ten muž v čiernom jednoduchom habite bez goliera s výnimočne učesanými vlasmi nemohol byť on. Okuliare a tak ako vždy sa zahľadela na jeho teraz už len jemne sa črtajúcu jazvu. Harry Potter má byť jej manžel?!
Nedala sa však odrovnať a začala schádzať ďalej. Hodila pohľadom po celkom pokojných rodičoch pričom aj ona sa snažila kopírovať ich výraz. Kľud Ilema, ten trkvas tu možno nieje preto. V duchu si pomyslela, že možno len doprevádza Weasleyho, ale ten nepripadal do úvahy ani keby mali z neba padať ružový hipogrifovia. Vtom si uvedomila prítomnasť Grangerovej, ona tu bude s ním, oistila sa.
"Ilema", oslovila ju matka akoby sa ju snažila vrátiť do realiti,,, nabudúce by si mala byť dole skôr."
"Nuž keď sme tu všetci môžme sa dať do večere nemyslíte?" Lucius ukázal na ďalšie veľké dvere a všetci sa pohli rovnakým smerom. Ilema išla vpredu so svojou matkou a šeptom sa jej spýtala "Dúfam, že Potter prišiel len na návštevu alebo si robíš srandu?"
"Ilema!"pošepla jej matka" Nie si v položení kedy si môžeš vyberať!"
Ilema len ohrnula nosom a spoločne s matkou vošli do jedálne v, ktorej to krásne voňalo.
Prvé dva chodi boli vinikajúce a Harryu aj Ronovi prišlo vhod keď im varil aj niekto iný než len Hermiona. V strede zákuska sa zrazu ozval pán Malfoy a prihovoril sa Harrymu "Pán Potter keďže by sme mali prejsť k plánovaniu svadby mala by som vám oznámiť, že ja aj moja žena by sme chceli možno menšiu svadbu, ale viete, že o nej predsa len musí niekto vedieť. Gróf nás poprosil aby sme aj jeho pozvali a viete... nuž, termín by bol vhodný tak o týždeň".
Harry naňho vijavene pozrel myslel, že aspoň bude mať čas nejaké tie tri týždne a okrem toho o trinásť dní sa mali vybrať s Ronom a Hermionou na túru. Rozhodli sa tak včera keď Ginny odchádzala aby na všetko zabudli hodil sa poriadny čerstvý vzduch.
"Ak vám to však nevihovuje ďalší volný termín na tom mieste je až o dva mesiace a my doftedy..." nedopovedal čakať ďalšie dva mesiace to by u grófa mohlo vzbudiť podozrenie.
Harry nechcel namietať, "Fajn tak teda dobre pán Malfoy", Hermiona sa naňho pozrela akokeby mu vravela a máme po výlete hoci nič nevravela.
Neviem ako ste na tom vy s počtom hostí, ale my by sme mohli pozvať asi tak maximálne dvadsať. Nemáme veľa živých príbuzných a preto by väčšina bola skôr pracovný známy." Narcissa naladila rozhovor na veľmi tenkú strunu. Harry si ohľadom hostí nebol vôbec istý, chcel by pozvať Weasleyovcov, ale uvažoval ako bude reagovať pani Weasleyová a jej manžel keď sa dozvedia, že dal radšej prednosť pred nepriateľkou ako pred ich dcérou. Rozhodol sa však, že keby ich nepozval urazilby ich " Chcel by som pozvať Weasleyovcov. Sú pre mňa skoro ako rodina a tiež by som pozval aj niekoho s práce ak vám to neprekáža."
"Nie, nie bolo by to skvelé, ale jediné čo potrebujeme je presný počet hostí a o ostatné sa postaráme my".
Zbytok večere skoro nikto neprehovoril len Hermiona a Narcissa sa rozprávali o nekalitnosti niektorých plesových šiat a ak sa medzi seba snažili zapojiť aj Ilemu nevychádzalo im to. Ron a Lucius zas rozoberali výsledky metlobalového zápasu. Keď sa Narcissa rozhodla ukázať svoje svadobné šaty Hermione tak si Harry všimol ako sa Ilema snažila prekĺznuť popri nich do malých dvier na konci jedálne. Harrymu zvedosť nedala a nechal Rona a pána Malfoy v živej diskusii o Zlatých orloch a vybral sa za ňou.
Vošiel do tlmene osvetlenej mietnosti bez kobercou a dokonca nevidel ani jeden obraz na stene okrem jedného rámu za, ktorým spoznal Mozzarta. Pod obrazom bolo veľké koncertné piáno a aké bolo jeho prekvapenie keď uvidel ako si zan Ilema sadá. Keď začala hrať bol Harry v siedmom neby. Zvuk kláves bol taký čistý a tak krásne presný. Bola to smutná, ale aj šťastná pieseň v jednom. Keď dohrala ostalo v miestnosti ticho.
"Prečo?" Otázka musela byť od Ilemi.
"Niesom bezcitný, keď som sa to dozvedel... nemohl som to nechať len tak." Harry presne vedel na čo naráža.
Ilema sklopina klavír a otočila sa k nemu bol na druhom konci izby a aj tak vydel, že sa zatvárila akokeby bol Harry zlodej "Zničil si mi môj sen Potter. Sen mať aspoň raz v živote niekoho na koho sa obrátim a sen mať krásnu a pokojnú svadbu."
"Myslíš, že s De Cherry by ťa čakalo šťastie?"
Vstala od stola a pozrela mu do očí jej pohľad bol ako sekera do chrbta "Nemysli si, že ti niesom vďačná, ale pametaj, že to je preto lebo musím Potter a ktomu otec ti dá panské sídlo môjho deda. Už len to je dôvod na to aby som ťa posielala do horúcich pekiaľ a to si pamätaj."
S tími slovami odišla z miestnosti a Harry zaznamenal ako sa na jej tvári opäť zjavil nenútený výraz ako pred tím. Rozhovor ho vôbec neprekvapil jediné čo preňh bolo nové bola tá správa o sídle vôbec netušil, že tam žil jej dedko.
-Táto pieseň sa mi veľmi páčila a takto nejako by som si predstavovala pieseň, ktorú hrala Ilema.