Siedmi rocnik nieje jednoduchi
Ahojte možno vás prekvapí náhli skok v čase, ale len pre takú predstavu sme sa ocitli v rokoch kedy by mal byť Harry v siedmom ročníku. :-)
Harry sa prebudil. Najprv len neveriacky hľadeľ na strop a zrazu vyskočil. Dnes má sedemnácť definitívne! Ako prvé sa pokúsil kúzlom poskladať perinu, ale postelou to tak hýbalo, že Ilema, ktorá ležela a pred chvíľou aj spala spadla s postele. Harry ju šikovne zachitil a nemohol sa ubrániť úsmevu keď ju videl neučesanú strapatú a celú vystrašenú vo svojom náručí.
" Nabudúce bude stačiť dobré ráno OK?"
Položil ju na zem a usmial sa :" Tak dobré ráno".
"Prečo si to urobil?"
"Mám sedemnácť už môžem čarovať", keď to dopovedal začervenal sa a pomyslel si Harry ty si debil veď si jak detsko!
Ilema sa usmiala a pobrala sa napraviť rannú katastrofu. Inak povedané išla sa umyť.
Aj on sa musel dať do normálu koniec koncov dnes bola svadba Fleur a Billa. Nachvíľu sa akoby zastavil čas a on si predstavil Ilemu v svadobných šatách. Bola by krásna jednoduché biele šaty so závojom a kytica ruží v ruke malá zlatá sponka vo vlasoch a kopa hostí jedla, zábavi ...
Pochmúrne sklonil hlavu. Možno bude vyzerať skvelo, ale on nebude na ňu čakať pred oltárom. Pravdepodobne tam bude nejakí bohatý muž s čistokrvným pôvodom a on sa bude pozerať len z diaľky a premýšľať ako zastaví Voldemorta. On nemal budúcnosť len vedel čo je jeho poslanie vlastne ani nevedel čo má robiť a kde začať. Dnes jej to povie. Povie jej, že musí odýsť s Rokfortu a, že musí ísť sám to posledné čo chcel bolo prísť o ňu.
Dvere kúpelky sa otvorili a stála v nich ona. Ilema. Bola tak pekná. Harry sa ešte naposledy nadíchol a podišiel k nej bližšie.
"Ilema? Musím ti niečo povedať."
Chitil ju za ruku a dúfal, že ho pochopí. Nič nevravela len tak tam stála a čakala hoci vedela čo príde.
"Ja sa tento rok nevrátim do školi."
"Viem." Stisla mu ruku a pozrela do jeho krásnych zelených očí. "Hádam si, ale nemyslíš, že ťa len tak nechám samého odísť."
"Musím ísť a sám to predsa vieš!"
Pevne ho chitila za obidve ruky a donútila ho pozrieť sa na ňu."Nie. Nepôjdeš sám ja to nedovolím!"
"Dnes po svadbe odídem a nechcem ťa so sebou."
Vedel, že ude proti a tak sa rozhodol. Nechcel jej to hovoriť, ale nemal na výber.
" Harry! Ja ťa nenechám len tak ísť mám ťa rada a preto chcem ísť s tebou."
"NIE! Ty ma máš rada? Nie. Ty ostaneš tu. Nechcem ťa tam tvoji rodičia sú smrťožrúti a preto ak mamáš rada tak nepôjdeš so mnou je to koniec. Možno sa ešte uvidíme, ale ... Nebude to skoro."
Ilema ho pustila a mala slzy na krajíčku. To nebolo fér. Má ho rada, ale nedovolí aby len tak odyšiel.
Harry si vymanil jej ruky s tých svojich a odyšiel. Nechal ju tam ako už nepotrebnú vec. Ilema sklonila hlavu a čupla si na podlahu. Rozplakala sa. Ako mohla byť tak hlúpa! Chcela s ním žiť viackrát si predstavovala svoju budúcnosť len a len s ním!
Harry zabuchol dvere. Čakal, že ho možno bude sledovať namiesto toho počul ako sa z izby ozval plač. Bol tichý, ale preňho to bolo utrpenie.Nechcel ju zraniť, ale nemal na výber. Nechcel ju stratiť.
Svadby bola v plnom prúde keď do miesnosti priletel patromus. Jeho odkaz bol jasný. Ministerstvo padlo a na miesto prichádzajú ako ministerský zamestnanci tak aj smrťožrúti. Musel konať rýchlo chcel ešte naposledy zbadať Ilemu, ale zá sa niekam stratila.
Premiestnil sa na muklovskú uličku v Londýne. Ani presne nevedel kde je, ale raz tu bol s Dursleyovcami. Vtedy prvý krát ochutnal cukrovú vatu keď ju Dudley nechcel. Teraz tu však nebolako malý chlapec, ale ako dospelý čarodejník. Rozhodol sa zájsť do nejakej malej kaviarne kde by sa rozhodol čo urobí ďalej.
Nespravil poriadne ani jeden krok a už letel na zem. Potkol sa. Slávnostný habit sa mu jemne natrhol. Pozrel sa inštinktývne pod nohy. Ilema! Potkol sa o jej nohu a zároveň z nej strhol svôj neviditeľný plášť.
"Čo? Prečo si tu?"
"Nemohla som... nemohla som ťa nechať len tak odísť!"
Pozrel jej do očí a na alý okamžik uvažoval, že sa skúsi čo najrýchlešie premiestniť, ale namiesto toho si odnej vzal neviditelný plášť a vystrúhal kyslú grimasu.
"Nemala si ísť za mnou."
Ilema si odhrnula roztrapatené vlasy z tváre a bez slova vykročila po uličke.
"Kam ideš?"
"Chcel si nájsť niečo kde si premyslíš čo bude ďalej. Neviem síce kam pôjdeme, ale buď si istý, že bezomňa tam nejdeš."
"Nie, nie, nie. Ty by si sa mala vrátiť."Vkročili do malej večernej kaviarne.
"Jasné aby som vošla smrťožrútom alebo aj samotnému Voldemortovi rovno do rúk nie?Zabudni!"
Do kaviarne vošli dvaja delníci. Prešli k pultu a keď si bol Harry istý, že ich nepočujú povedal: "Neviem kam teraz pôjdem, ale určite to nebude jednoduché a preto ťa tam nechcem!"
"Myslela som, že každý prútik naviac sa ti zíde."
Nemohol to ani dopovedať. Všimolsi totiž ako jeden s tých potenciálnych robotníkov začal vyťahovať prútik. BUM! Výstrel preletel celou kaviarničkou a zasiahol stenu tesne od Ilemi.Záblesk svetla a ďalšia rana tentokrát to však bolo s ich strany a Harry musel obdivovať aké mala Ilema rýchle reflexi. Jeden čarodejník spadol na zem omráčený a úplne mimo, ale ten druhý sa velice rýchlo spamätal. Zjeho prútika vyskočilo pálivé zaklínadlo a zasiahlo Ilemu do ramena tá zvreskla od náhlej bolesti.
Harry švihol prútikom a druhý bol tiež na zemi. Keď prišla čašníčke vykríkla a pustila tanierik, ktorý držala v ruke. Na to sa ozvalo zasvišťanie a a aj ona upadla do bezvedomia. Harrymu chvílu trvalo kím popadol dych a potom si spomenul na Ilemino zranenie.
Držala si rameno a bolestne syčala.
"Pomôžem ti?"
"Nie. Radšej sa postarajme o nich kím sa nepreberú ja budem v poriadku."
"Určite?" Prikívla a tak sa vybral k útočníkom a čašníčke na druhej strane kaviarne. Hneď ich spoznal. Boli to smrťožrúti dokonca jeden z nich bol pri Dumbledorvi keď ho zabili. Obom zmazal pamäť a to isté urobil aj čašníčke.
"Keď sa zobudia nič si nebudú pamätať", podišiel k Ileme a odhrnul jej rukáv slávnostného habitu. Mala naozaj škaredú popáleninu keď ju jemne chitil strhla sa.
"Vravel som ti, že to je nebezpečné", pomohol jej zdvihnúť sa a spoločne vyšli preč.
"Kam ideme?"
"Neviem možno by sme...", zastavil sa. Dostal úžasný nápad, ale nebol si istý či to je bezpečné.
"Kam?"
"Na Grimaldovo námestie"
Myslel, že bude namietať ona sa však len zahľadela do jeho očí s plnou dôverou a tak ju Harry jemne chytil za zdravú ruku a zmizli v tme.
