Splnený sen
Stará obrazy zaprášené chodby, veľké starodávne postele. Grimaldovo námestie im bolo vždy známe, ale teraz tu bolo niečo horšie. V piatom ročníku tu trávili každú minútu mimo školi. Harry si dobre pamätal na ten zázračný okažik, ktorý sa tu skoro stal. Tu ju skoro bopozkal. Ešte stále mal pred očami jej trár ožiarenú slnkom. Jej nádhernú vôňu. Ten okamžik sa odvtedy nezopakoval. Bolo mu ot tak ľúto.
Vkročili do zaprášenej starej chodby s hlavami domácich škriatkov. Zničoho nič ich ofúkal studený vietor a z koberca na druhej strane sa dvíhala postava! Nobol to duch bolo to skoro ako prízrak a mala podobu Dumbledora.
Obidvaja tam len nemo stáli a z hora sa ozval hlas divooého Moodyho. "Severus Snape?"
"Nie ja som Harry Potter!" Zpráchnená postava sa k nim začala približovať a vystoerala k nim svoje ruky. Harry sa snažil postaviť pred Ilemu, ktorá tam len s neskutočným výrazum v tváry stála. Roztiahol pred ňou ruky a vykríkol: "Ja som vás nezabil!"
Páchnivá postava rozpadla. Zobral do ruky prútik a zašepkal:" Lumos!"
"To bol..." Ilema zo seba vydrala bojazlivý hlások.
"Áno... Dumbledore."
Prešli cez chodbu a zastali pri zhodenom dáždniku v podobe trolej nohy. "Myslíš, že tu niekto je?" Prihovoril sa Ileme a tá zatvorila oči a niečo si mrmla pod nos.
"Nie." Pozrela na schody vedúce do orných izieb:" Niesu tu žiane iné myšlienky okrem tých našich." Chytila sa zábradlia a postupovala hore. Na prvom poschodí bola stará spálne Siriusových rodičou. Harry otvoril dvere a vkročili do veľkej miestnosti s krbom sedačkou a veľkou manželskou posteľou." Tu by sme mohli dnes späť. Nechcem sa trepať až tam hore. Bolí ma ruka."
" Ošetrím ti ju ak chceš."
Váhavo prikívla a zapálila pomocou prútika a kozube oheň.
" Do frasa!" Harry si až teraz uvedomil, že so sebou vlastne nič nemá. Ruksak zabudol u Weasleyovcov.
"Neboj sa", Ilema vedela na čo myslí a tak pred neho vystrela ruku s malou kabelkou, ktorú mala ukrytú vo vrecku slávnostného habitu. Harry sa na ňu len nechápavo pozrel a pokrútil hlavou. "Chiť ju!" Zobrel si o nej kabulku a skoro ju pustil na to, že bola tak malá vážila neskutočne veľa. Otvoril ju a vložil do nej ruku až po lakeť odrau nahmatal uško svojho batoha a pomali ho začal vyťahovať von!
"Ako si to pre Merlinovu bradu dokázala!"
"Zvetšovacie kúzlo", usmiala sa no potom sa zvalila unavene do najbližšieho kresla. Jej popálenina musela mať v sebe nejakú čiernu mágie lebo jej ruka vyzerala čím ďalej tím horšie.
"Možno to pôjde urobiť scelovacím kúzlom." Harry to kúzlo nikdy neovládal,ale bol predsvedšený, že ak ide o Ilemu podarí sa mu.
Ilema však pokrútila hlavou: " Nie, mám na to liek a viem ho aj bez prútika naučila ma ho Viktória."
Harry sa na ňu len starostlivo pozrel a rozhodol sa jej veriť. "Tak dobre. Ja by som sa chcel ísť okúpať ak ti to nebude krekážať. Nenamáhaj sa s vykladaním tých vecí ja to urobím. A neporaň sa..."
"Harry viem si zaviazať šnúrky na topánkach aj sama nemusíš sa o mňa báť" obidvaja sa zasmiali.
Keď Harry zatvoril dvere kúpeľky dala sa do toho. Najprv zobrala z kabeky svôj uterák a jemne ho namočila do flašky s vodou. obtrela tím miesto okolo rany a začala odriekavať zaklínadlo.
"Coustorius malicourusis hiarolusis.Coustorius malicourusis hiarolusis.Coustorius malicourusis hiarolusis.Coustorius malicourusis hiarolusis.Coustorius malicourusis hiarolusis."
Päť krát za sebou a z jej ruka začala stúpať modrá žiara. Potom pocítila to neuveriteľné pálenie a nakoniec bolesť. Vykríkla. Bolesť prestala a rana sa zahojila. Dvere kúpelky však boli dokorán a stál v nich Harry s tím najvystrašeniejším výrazom aký zatiaľ vydela. Okolo pása mal len uterák a Ilema si uvedomila ako ju vlastne priťahuje.
"Stalo sa ti niečo?" Harry k nej prišiel a pomohol jej vstať zo zeme na, ktorú padala. Bože bol tak krásny, že si to ani nevšimla! Voňal po sprchovej arómi.
"Nie veď som sa práve viliečila." Ukázala na pred chvílou zranenú ruku. Teraz len trošku svietila na modro, ale inak bola úplne v poriadku.
"Počul som ťa kričať."
"Bolí to keď si to liečiš, ale má to svôj účinok tá kliadba mi už nikde tejto ruke neublíži."
Usmiala sa naňho a keď zatvoril dvere kúpelky aby sa dosprchoval sadla si na posteľ a premýšlala. Key bola aspoň spolovice normálna tak by sa mu už dávno hodila okolo krku a pobozkala ho.
Po Harrym sa okúpala ona. Keď vyšla s kúpelky mala na sebe len krátke pyžamo lebo si nestihla zbaliť nič teplejšie. Bola jej veľká zima ešte aj voda tam bola dosť studená. S Harrym sa dohodli, že dnes prespia tu. Nikto sa nechcel cez noc prechádzať tím strašidelným domom.
Obidvaja si ľahli do postele a otočili sa k sebe hlavami. "Myslíš, že tu už bol Snape?" Ilema chcela naviazať nejakú tému lebo nemohla v tej zime späť.
Harry sa pomrvil :"Nie. Určite by tu u boli smrťožrúti."
"Ako nás mohli tak rýchlo nájsť?"
"Neviem. Možno... Možno mám na sebe ešte stopu, ale tá sa ruší v sedemnástich."
Cez miestnosť prešiel chladný vánok a Ilema sa pod chladnou perinou zatriasla. Harry si to všimol a dá sa povedať, že viužil príležitosť a priblížil sa k nej.
"Je ti zima?" Harry vedel, že to je hlúpa otázka, ale nechcel aby to vyzeralo moc nápadne. Ona len prikívla a nechala sa obiať okolo plec. Jho ľudské teplo ju zaplnilo a postupne ju prešla aj triaška.
Rozhodla sa vyjsť s pravdou von." Harry? Vieš prečo som ťa sledovala a premiestnila sa s tebou aj keď si hovoril, že ak ťa mám rada tak ťa nebudem sledovať?" Nervózne sa pomrvil a spomenul si ako sa dnes pohádali a ako Ilemu rozplakal. Bolo mu to tak ľúto. "Sledovala som ťa preto lebo ťa nemám rada." Ztriasloho a pozrel jej do očí jediné svetlo vyžarovala jej slabo tlejúca modrá ruka. Nie, pomyslel si, to nie. Chcel jej niečo povedať, ale ona ho prerušila a pokračovala: "Ja ťa nemám rada. Ja ťa milujem!" Keby bol starý dedo asi by teraz chitil infarkt. Naozj to povedala? Nemal nad čím rozmýšlať a namieto odpovede...
Ju pobozkal. Merlin ako dlho na to čakal a zaprisahal sa, že to on jej povie svoje city. Keby vedel o čo prichádza! Bozk bol dlhý a tak sladký. Jej ústa voňali po zubnej paste a cítil sa akoby mu patrili. Jej pery boli tak hebké a bozk taký plinulí ako keď sa sláčik kĺže na husliach. Nič iné neexistovalo ani Voldemort ani smmrťožrúti boli tam len oni dvaja. Boli to len oni. Harry ju ešte tuhšie obial a svoj bozk prehĺbil Ilema urobila to isté. Možno to boli minúti a možno hodiny keď sa od sebe konečne odtrhli.
Harry sa usmial ako za posledné dni ešte nikdy" Ilema aj ja ťa ľúbim, ale bál som sa ti to povedať. Nechcel som aby na to Vildemort došiel, ale teraz mi to je jedno." Obial ju a oa jeho obiatie opätovala. Zaspali v spoločnom obiatí a nikomu už nebola zima. Ich lásku bola taká žhavá a tak sladká.
