Stres s výsluchu
"Hádam, že si hladná no nie?" Čarodejnica menom Molly sa na ňu prívetivo usmiala.
Keby nebola taká hladná a smedná určite by zo slušnosti odmietla podávaný tanierik s čajom a sušienkami, ale jej telo vyhralo. Čaj bol výborný, ale nestihla ochutňať ani jenu sušienku keďzačula akési zvuky s horného poschodia.
PUK! V strede miestnosti sa obiavili Fred a George! Ilema ich poznala pretože chodili do tej istej fakulty. Zrazu jej to došlo Molly ako jej hovoril Dumbledore musí byť ich mamka pani Weasleyová.
Vstala a nesmierne sa zabavila nad ich vyjavenými pohľadmi.
"ILEMA!" Zvolali naraz dvojičky a vystúhali akúsi grimasu medzi údivom a šťastím.
"Čavte chalani! Bože akoto, že ... tak rada vás vidím ako sa máte?"
"My super!" Zaskandoval Fred.
"To sa však nedá povedať o Harrym."
Ilema sa celá rozžiarila, ale potom jej došlo."Čo? Prečo? Čo sa mu stalo?"
"Ale, ale, ale. Myslím, že Ilema je dosť unavená a hldaná čo keby ste jej to povedali pri raňajkách", pani Weasleová im podstrčila párky, slaninu, hrienky, koláč a ďalšie všemožné jedlá.
Nabrali si ako len mohli a začali vysvetľovať.
"Haryy čaroval mimo školi on tvrdí, že musel vyčarovať patromusa aby mohol odohňať dementorov a ja mu teda rozhodne verím"
"Ale veď v podstate neurobil nič zlé chcel sa predsa brániť." Obraňovala ho Ilema.
"Áno aj v ráde mu veríme, ale ministerstvo mu neverí", George si odhrizol s hrianky a potom s plnou pusou vysvetloval:" Fudge ho chce predvolať pred súd a.. a vlastne to už urobil. Chudák Harry. Ale teraz si na rade ty."
"Počkaj a kedy ho budú vypočúvať?"
"Nevieme presne čas, ale výsluch by mal byť ráno a zajtra!"
Kuchinské dvere sa otvorili a stál v nich Harry. Bol eštelen v pyžame a okuliare mal na krivo. Aj tak sa mu Ilema hodila okolo krku a šťastne ho obiala.
"Ilema!" Harry ju nemotorne obial a lutoval, že sa aspoň neučesal.
"Harry počula som o tom výsluchu."
"Od nás".Ozvali sa dvojičky.
"Ja viem, ale...", poobzeral sa po miestnosti a pošepol jej:" Tu nie"
Naryňajkovali sa a pani Weasleyová Ilemu ubitoval. Bolo to v tej istej izbe ako je Harry a tak keď odišla Harry ju začal oboznamovať.
"Vieš bol som ako každí večer vonku a keď som sa vracal prepadol mňa aj môjho brata ten dementor. Viem, že mi asi neveríš ale,,,
"Ja ti verím", Ilema mu pozrela do očí a usmiala sa.
"Okrem rádu si asi jediná. Ilema iba ti ma pochopíš. Vieš celé leto sa mi snaží Dumbledore vyhýbať a ja k nmu cítim taký hnev. Som iný myslím, že on má teraz v pláne ma ovládnuť. Každú noc mám taký zvpáštny sen a... neviem jednoducho som ti to chcel povedať."
"Harry. Ty si rovnaký nieje to tvoja chyba."Chitila ho za ruku a pokúsila sa o úsmev.
"Je mi ľúto, že si musela ujť z domu."
"Chcela som ísť za tebou", nepokojne sa zapýrila a odrazu pocítila ako sa Harry približuje. Jeho pery boli stále bližšie a bližšie. Keby sa v tedy vypol zvuk a boli by tam len oni určite by sa boli pobozkali, ale Sirius zvolal s horného poschodia Hrryho meno a prosil ho aby mu pomohol s Hrdozobco vou hygienov.
Keď otvoril dvere Ilema a Harry sa už nedržali. Ona si vybalovala veci a Harry tam len tak stál. Najradšej by Siriusovi zatrasol pred dverami a pokračoval, ale ten okamžik pominul a len tak sa nevráti. Dúfal však, že raz dostane tiež takú príležitosť.
Celý deň na ňu myslel. Bola tak krásna a pritom aj tak zábavná, múdra. Jednoducho v nej videl tú pravú. Bol tu však háčik. Jej rodičia už tak dosť zle znášajú fakt, že ich dcéra je iná a keby sa dozvedeli, že ju má rád práve on, Harry Potter najväčší nepriateľ Voldemorta asi by ich porazilo.
Na večer sa išiel osprchovať a keď vyšiel stála tam. V krátkorukávovom hodvábnom pyžame príjemne upokojujúcej modrej farby. Áno už to vie určite je to anjel. Nechcel sa jej ani dotknúť lebo sa bál, že sa rozsipe. Chcel sa na ňu len tak pozerať. Všetko zmizlo všetok stres z prichádzajúceho súdu bol preč. Bola len a len ona a on. Harry Potter a Ilema Malfoyová. Dvaja do seba tak zaľúbený ľudia až to bolo zakázané.
V ten večer sa Harrymu nesníval žiadny sen. Spal tím najlepším a najhlbším spánkom za celé leto. Len vďaka nej.
